Festival Slobody organizuje Ústav pamäti národa, je to multižánrový
medzinárodný festival, ktorý pripomína a analyzuje obdobie neslobody
na Slovensku. Prináša množstvo zaujímavých dokumentárnych a hraných
filmov, súčasťou festivalu sú aj výstavy, koncerty či diskusie. Film Naša Líza
budú na festivale premietať 5. novembra o 17:00 v Kino Lumière.
Veronika Homolová Tóthová je oceňovanou novinárkou, spisovateľkou
a režisérkou. Systematicky sa venuje príbehom tých, ktorí prežili hrôzy
koncentračných táborov, komunistického prenasledovania, či tých, ktorí sa postavili
zlu. Robí to preto, aby sa na nich nezabudlo. Vďaka jej najnovšiemu filmu Naša Líza
nezabudneme na odvážne a statočné dievča, ktoré s celou rodinou vstúpilo do SNP.
O čom film je? Slovák Eduard Blaho odišiel v 20-tych rokoch pracovať najprv
do Belgicka a neskôr do Francúzska, kde spoznal Marie Antoinette, ktorá bola už
v tom čase mamou jeden a pol ročnej Lisette. Adoptoval si ju a vychovával ako
vlastnú dcéru. Lisette vyrastala vo Francúzsku, na Slovensko cestovala s rodinou raz
do roka, raz za dva roky podľa toho, ako im to dovoľovala finančná situácia. Keď
však vypukla druhá svetová vojna, jej otca Eduarda Blaha trikrát odvliekli na nútené
práce do Nemecka, odkiaľ sa vždy vrátil vo veľmi zúboženom stave. Preto sa rodina
rozhodla ilegálne prekročiť hranice a ujsť na Slovensko. V auguste 1944 sa pridali
k partizánom. Lisette zaradili do prieskumnej čaty partizánskej brigády Jánošík, jej
mamu Marie Antoinette zaradili k ošetrovateľkám. Dokonca aj jej 16-ročný brat
pomáhal partizánom, zajali ho, niekoľko mesiacov strávil v Ilave, kde mu každý deň
hrozilo, že ho odvezú do koncentračného tábora. Rodičia Lisette vojnu prežili, ich
18-ročná dcéra, žiaľ, nie.
Dokument je vyskladaný z viacerých mikropríbehov, typických pre dané
obdobie a dôležitých pre pochopenie celej šírky SNP. Je o putovaní za prácou
do zahraničia v 20-tych rokoch minulého storočia, je to príbeh Einsatzkommanda 14,
ktoré malo oporný bod v Brezne a predovšetkým je to príbeh odvážneho dievčaťa,
ktoré sa s rodinou postavilo zlu.
Príbeh Lisette predstavil Veronike Homolovej Tóthovej tlačový atašé
francúzskeho veľvyslanectva Didier Rogasik, ktorý sa výskumu príbehu Elisabeth
Blaho venoval spolu so Soňou Benčovou, bádateľkou mapujúcou príbehy žien
v povstaní.
„V našej dobe je internet jedným zo spôsobov, ako sa dajú rýchlo nájsť
informácie. Pri mojom výskume o príbehoch Francúzov, ktorí bojovali na Slovensku
počas SNP, je to prostriedok, ktorý používam ako prvý. Potom skontrolujem
a doplním prvotné informácie o ďalšie, získané z iných zdrojov. Takto som
postupoval pri spoznávaní osudu Elisabeth. Na internete som objavil fotky jej hrobu
v Brezne a potom sa už diali veci jedna za druhou. Po rozhlasovom vysielaní, kde
som rozprával o francúzskych partizánoch, ma kontaktoval jeden poslucháč. Mal
informácie o rodine Blahovcov z Ružomberka, ktorí bojovali v SNP. Cez e-mail mi
oznámil, že na juhu Francúzska žije člen rodiny Blaho, istá Caroline Blaho. Našiel
som jej telefónne číslo a zavolal jej. Bola veľmi prekvapená a dojatá. Začala sa naša
komunikácia o Elisabeth, poslala mi kópie jej fotografií, a tak bolo možné začať
spoznávať aj časť jej detstva a dospievania,“ povedal Didier Rogasik.
Pomenovanie filmu bolo pre režisérku Veroniku Homolovú Tóthovú jasné už
takmer od prvej klapky: „Je to naša Líza pre rodinu Blahovcov vo Francúzsku, je to
naša Líza pre rodinu Blahovcov na Slovensku. Je to naša Líza, keďže sme o nej
točili film. Hlavným dôvodom, prečo sme to nazvali Naša Líza, je ten, že v dedinke,
kde sa ona skrývala, kde ju zajali, odkiaľ ju odvlieklo gestapo a potom ju o pár dní
popravili, tak keď prídete do tej dedinky dnes a spýtate sa miestnych ľudí na
francúzsku partizánku, tak odpoveď znie: ,Aká francúzska partizánka? Veď to bola
naša Líza‘.“
Dokumenty Veroniky Homolovej Tóthovej vznikajú v spolupráci s Nadáciou
TV JOJ. Dokument Naša Líza premiérovo odvysielala televízna stanica
JOJ Svet.