Hranica je pôvodom chorvátsky licencovaný seriál, ktorý bol lokalizovaný do úspešnej slovenskej verzie. „Ak to pri adaptovaní odfláknete, väčšinou vás divák prekukne,“ hovorí v rozhovore Stano Guštafík, kreatívny producent a scenárista seriálu.
Váš komediálny seriál si aj po roku a pol na TV JOJ drží stabilné postavenie – tak vo vysielaní, ako aj v číslach. Čím to podľa vás je?
Myslím si, že Hranica trafila vkus divákov. Na jednej strane nemá veľké nároky na publikum, čo sa týka náročnosti deja, zápletiek či humoru, na druhej strane neurazí ani náročnejšieho diváka. Sám by som to nepredpokladal, ale viem to povedať na základe reakcií, ktoré na náš seriál mám. Dá sa povedať, že z tvorby, pod ktorou som za svoj život podpísaný, je to jeden z najlepšie vnímaných projektov. Ľudia často tvrdia, že si pri ňom oddýchnu. To je pri komédii dôležité. Sledovanosti jednoznačne pomáha aj skvelé obsadenie seriálu. Z hereckej zostavy, ktorú sa nám podarilo dať v Hranici dokopy, som ani dodnes neprestal byť nadšený.
Mali ste pri úpravách chorvátskych scenárov vopred vytýčené mantinely?
Chorváti nás v adaptácii nikdy v ničom neobmedzovali a nám sa ich scenáre páčili. Mantinely sme si určili my. Napríklad, chorvátsky humor je niekedy zemitejší ako ten náš, možno trošku „nechutnejší“. Často sme toto museli učesať do stráviteľnej podoby. Ďalší mantinel prišiel, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Zrazu sa témy ako pašovanie vojenského materiálu a podobne stali pre nás neprijateľnými. Ďalšie mantinely sa „vyfarbili“ postupne, keď sa osud niektorých postáv v origináli uberal niekam, kde sme sa s naším hereckým obsadením cítili neisto, alebo skôr opačne, stalo sa, že Chorváti ukončili osud nejakej postavy a my sme za ňou doslova zaplakali, lebo u nás bola stvárnená lepším hercom, ktorý vdýchol postave viac života než ten chorvátsky.
Čo je pre vás náročnejšie – adaptovať už existujúce scenáre alebo napísať niečo vlastné, na čo neviete, ako budú diváci reagovať?
Ani pri adaptácii neviete, ako budú diváci reagovať. Napriek tomu si myslím, že adaptovať je ľahšie. Keď dostanete od autorov pôvodiny celý balík informácií k postavám, návrh ich scény, synopsy, storyliny, scenáre jednotlivých dielov, dostávate tým materiál, do ktorého už niekto investoval veľa kreatívnej energie. Keď potom pripočítate svoju energiu, čiže kreativitu celého scenáristického, režijného i hereckého tímu, výsledok môže byť naozaj nabitý potenciálom. Ak to pri adaptovaní odfláknete a nad niektorými vecami prižmúrite oko, že veď to slovenský divák pochopí, aj keď je to trochu kostrbaté a nesedí to na slovenskú realitu, väčšinou vás divák potrestá tým, že to prekukne. Ale priznám sa, že napriek všetkému mám radšej tvorbu pôvodných seriálov, kde sa začína takpovediac od bieleho papiera. Je to oveľa ťažšie, náročnejšie, zdĺhavejšie, sú to také autorské muky. Ale na konci potom nikto nemôže spochybniť, že výsledné dielo je vaše. Určené od slovenského autora slovenskému divákovi. A potom sa udeje to, že televízia v Maďarsku kúpi váš seriál a vy si môžete pozrieť napríklad Prázdniny na Duna TV s maďarskými hlasmi.
Od septembra sa Hranica prehupne do novej éry, pretože scenáre k jesenným epizódam už vznikli na Slovensku. Skúste nám priblížiť tento kreatívny proces.
Hoci sme mali k dispozícii aj tretiu sériu originálnej chorvátskej Hranice, denný režim chorvátskeho vysielania už nie je pretaviteľný do nášho vysielania raz za týždeň. Dej sa potom príliš vlečie a v seriáli sa toho deje málo. Naopak, naša nová Hranica bude nadupanejšia, trošku menej denný seriál, trochu viac film, trochu viac akcie a rýchlejší spád. Lenže zrazu sme si uvedomili, že aj pôvodný súbor postáv je vytvorený pre denný seriál. Tých postáv je tam skrátka príliš veľa a diváci ich majú radi. Zrazu bolo jasné, že mnohí herci nedostanú taký priestor, aký by si zaslúžili. Ale pre seriál ako taký je to na druhej strane prínosné.
Na základe vašich dlhoročných skúseností – existuje podľa vás recept na zaručene úspešný seriál?
Nie, neexistuje. Ale ak by som sa mal pokúsiť naformulovať, čo sú základné parametre, myslím, že úspešný seriál musí mať jasnú, jednou vetou vyjadriteľnú hlavnú myšlienku. Premisa Hranice je, že je to seriál o policajtoch a pašerákoch žijúcich na jednej hranici a okrem vzájomného naháňania sa medzi nimi vznikajú aj vzťahy. V našom prípade je tiež na úspech potrebný humor. Verím, že sme sa s ním za tie roky naučili trochu robiť. A treba sa tiež vzdať samoľúbosti. Pri tvorbe seriálu musíte byť pripravení na kritiku. Ďalším kľúčom k úspechu je herecké obsadenie. Hranica ukazuje, že to musí byť správna kombinácia osvedčených hviezd a talentovaných nováčikov.
zdroj: strategie.sk
