Televízia JOJ naplánovala do svojho septembrového programu aj nový kriminálny seriál Prokurátorka, ktorý je voľne inšpirovaný skutočnými prípadmi z pera slovenského prokurátora JUDr. Jána Šantu. Práve s ním sme sa porozprávali o tom, ako vnímal prípravu a realizáciu tohto originálneho projektu.
Ako sa prokurátor špeciálnej prokuratúry dostane od spisov a náročných káuz k ponuke spolupracovať na televíznom seriáli formou námetu?
Prvotný podnet prišiel asi pred viac ako rokom od televízie JOJ, konkrétne od dramaturgičky Kataríny Gažovej Bachovej, ktorá je dcérou bývalého generálneho prokurátora Vojtecha Bacha.
Práve ona mi spomenula, že má nejaké materiály po svojom otcovi, ktoré by sa dali spracovať do televízneho seriálu. Prišla aj s názvom Prokurátorka a s myšlienkou, že hlavnú úlohu by hrala Zuzana Mauréry. Táto originálna myšlienka ma veľmi zaujala a ponúkol som jej aj svoje materiály, ktoré som v počte asi 60 publikoval vo východoslovenskom denníku niekedy v druhej polovici 90. rokov.
Keď hovoríme o náročných kauzách, divákom iste napadnú tie nedávne. O nich však asi seriál nebude. Ak nie, tak o čom budú prípady?
Je to naozaj tak, vôbec nepôjde o súčasné známe kauzy, ale o kauzy zo spomínanej druhej polovice 90. rokov. Nepôjde ani o známe staršie kauzy z prostredia organizovaného zločinu z tohto minulého obdobia. Spracované sú kauzy bežných páchateľov prevažne násilného a drogového charakteru, sú však svojím obsahom jedinečné až kuriózne. Aj v tom bude spočívať originalita tohto seriálu.
Do akej miery sú prípady reálne, keďže v prvej epizóde je napríklad podozrivé z vraždy dieťa?
Prípady majú reálny základ, museli byť však natoľko pozmenené, aby boli aktuálne, zrozumiteľné a divácky atraktívne.
Bolo potrebné byť pri písaní scenára obozretný s ohľadom na detaily prípadov, aby sa napríklad niečo nevyzradilo?
Presne tak, ďalšie dôležité aspekty boli, aby sa v nich nenašli konkrétni aktéri a aby som neporušil povinnosť mlčanlivosti prokurátora.
Ako ste sa cítili v tejto dvojúlohe – umeleckej a odbornej súčasne?
Bola to veľmi príjemná a tvorivá situácia. Mojou najväčšou vášňou je totiž divadlo, pričom televíznu tvorbu považujem za veľmi podobnú, a tak stretávanie sa s tvorcami seriálu a s hercami bolo zaujímavé a verím, že obojstranne podnetné a obohacujúce.
Bola supervízia pri seriáli z vášho pohľadu veľmi náročná a čo všetko spolupráca zahŕňala?
Nepovažujem ju za veľmi náročnú prácu najmä preto, lebo ako som spomínal, materiály k námetom som mal pripravené. Scenáristi, ktorí potom tieto námety spracovávali, majú bohaté skúsenosti s krimi seriálmi, vedia, v čom spočíva podstata trestného procesu, a preto supervízia bola skôr už len o detailoch, presných pojmoch a reakciách, ktoré mali hrať herci – prokurátorka, policajti, ale aj iné subjekty, ktoré sa na trestnom konaní zúčastňujú.
Prezraďte nám svoj názor na prácu a herecký výkon hlavnej hrdinky Sáry v podaní herečky Zuzany Mauréry.
S prácou som bol veľmi spokojný. Veľmi aktívne sa zaujímala práve o spomenuté detaily trestného procesu, o prácu prokurátora, zvyklosti, vzťahy a podobne. Tie potom tvorivo preniesla do postavy prokurátorky.
Dali by ste sa nahovoriť na pokračovanie v prípade úspechu seriálu?
Veľmi rád, bolo to pre mňa niečo nové, tvorivé, umelecké, k čomu mám veľmi blízky vzťah.
Viete si predstaviť, že by ste v priebehu ďalších rokov prešli len na takúto umeleckú pozíciu?
Určite by som nemenil postavenie prokurátora, ktorým som telom a dušou už 32 rokov, ani pozíciu pedagóga, ktorým som 30 rokov.
zdroj: strategie.sk
